z návštěvy astronauta Dukeho

22. března 2015 v 16:03 | Bezo58 |  AKCE-výstavy a setkání
Príležitosť stretnutia s jedným z dvanástich ľudí, ktorí položili svoju nohu na Mesiac sa asi neodmieta. Správa, že pán Chalie Duke bude v Prahe otvárať výstavu Brána do vesmíru a potom absolvuje turné po mestách v Českej republike, sa medzi priaznivcami kozmonautiky rozšírila veľmi rýchlo.Na misku váh, rozhodovania ísť-neísť, som položil veľkú vzdialenosť z Nového Mesta nad Váhom a Hradca Králové (Prahu som kvôli pracovným povinnostiam a nevhodnému času vylúčil) a s tým spojené desať hodinové sedenie vo vlakoch a na druhú záujem o stretnutie a podporu okolia. A tak som cestoval. A oplatilo sa, veľmi sa oplatilo.
V Hradci Králové som bol s dostatočným predstihom, a tak som mal čas aj na rýchlu prehliadku mesta a obed. Na miesto akcie som prišiel pol hodinu pred otvorením "turniketov" a bol som tam prvý. Vzápätí prišla pani Jana Majak49 a postupne ďalší a ďalší. Vstup organizátori otvorili hodinu aj štvrť pred plánovaným časom akcie. A tak sme vošli. Postupne poprichádzali aj ďalší známi, Milan Halousek, Jirko Jakl, dokonca zo Slovenska aj môj žiak Borisko Blahovec so svojím tatinom. Foyer kina sa naplnilo a asi o pol druhej prišiel aj ten, kvôli ktorému sme prišli, pán Duke so svojou manželkou a doprovodom. Po otvorení sály sme zaujali miesta a čakali. My zo Slovenska sme mali to šťastie, že sme sedeli v druhom rade, hneď za sedadlami určenými pre sprievod amerického astronauta ...... len natiahnuť ruku a dotknúť sa. O štrnástej začalo stretnutie. Organizátori privítali vzácnych hostí, privítali divákov (medzi nimi aj špeciálne nás zo Slovenska), oboznámili s programom. Za potlesku vystúpil pán Duke s prekladateľkou. Charlie Duke si prednášku rozdelil na dve časti. Prvá časť bola venovaná jeho ceste na Mesiac, od detstva, cez štúdium, pôsobenie v armáde, prijatie do tímu astronautov, v ktorom jeho kariéra vyvrcholila letom Apollo 16 na Mesiac. Rozprávanie veľmi, veľmi zaujímavé. V ňom sa pán Duke prejavil ako pútavý a nesmierne vtipný rozprávač. Zaujímavá historka, ktorú spomenul bola o postoji s vedenia NASA o vyplatení diét za "služobnú cestu" na Mesiac ("..... mali ste čo jesť, mali ste kde bývať, obliekli sme vás, tak prečo sa vám tých pár dolárov za cestu na Mesiac zdá málo.....?"). Veľmi sme sa pobavili.
Druhá časť prezentácie bola o ceste. Asi o najdlhšej ceste, ktorú Charlie Duke absolvoval. O ceste o hľadaní Boha a Ježiša Krista vo svojom živote. Od začiatku, od prvých ciest do kostola s rodičmi, cez prázdno v živote profesnom i rodinnom, až po cieľ, v ktorom našiel v duchovnom živote to čo k šťastnému životu potreboval. V tejto časti krátko vystúpila aj astronautova manželka Dorothy. (Táto časť prednášky sa veľmi podobala na rozprávanie Jima Duttona v Trenčíne.)Za obrovského potlesku po hodine aj pol rozprávania sa organizátori poďakovali vzácnym hosťom, návštevníkom a pozvali nás do foyer kina na autogramiádu s tým, že pán Duke môže každému dať iba jeden autogram. A záujem o autogramy bol veľký. Ale Charlie Duke s každým záujemcom prehodil pár viet, zapózoval pred fotoaparátom a ochotne a trpezlivo podpisoval materiály, ktoré sa mu predložili. Niekde jeden, niekde dva. Aj u mňa urobil výnimku, keď som mu mojou angličtinou povedal, že som precestoval 400km aby som ho stretol, usmial sa a podpísal dve predložené fotografie. Na to sa spýtal odkiaľ som pricestoval, odpovedal som a pridal som zdvorilostnú (ale nanajvýš pravdivú) vetu aký som šťastný zo stretnutia a aká je to pre mňa česť ho stretnúť. Poďakoval som a už bol pri stolíku ďalší záujemca.Neviem dokedy trvala autogramiáda, nepočkal som do konca, lebo som musel odísť na vlak a vydať sa na dlhú cestu nazad do Nového Mesta nad Váhom. Dlhú, ale ako som do Hradca cestoval s malou dušičkou, tak som nazad meral cestu šťastný a plný dojmov na celý život.
s pozdravom BEZO58

Momentka, kterou pořídil náš kolega Bezo58.
Podium a hlavní "objekt" zájmu všech at už věřících a nebo nevěřících. Všech, kteří si chtěli poslechnou a vidět jednoho z dosud žijících legend,kteří se prošli po povrchu Měsíce.

............. a co by to bylo bez společné fotografie? Duke souhlasil a laskavě zapozóval. Takže nakonec vznikla i celoživotní fotografie.Huráááááááááááá
........a bylo i dost omladiny,kteří chtěli mít autogram pro radost ze setkání a nebo na památku při setkání s tímto astronautem.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama